Mediácia

Mediácia ako prístup k riešeniu konfliktov za pomoci tretej, nezávislej osoby existuje v mnohých spoločenstvách už storočia. Ako nástroj riešenia sporov v rodinách a komunitách nachádzame jej uplatňovanie už v staroveku. Slovo mediácia pochádza z latinčiny a znamená stredný, prostredný, nestranný, nerozhodný či neurčitý, alebo arbiter, rozhodca či stredná pozícia. Preto môžme konštatovať, že samotný pojem mediácia má množstvo definícií, ktorých spoločným menovateľom je snaha tretej strany zasiahnuť formou pomoci do nefungujúcej komunikácie v záujme riešenia problému. Pomoc tretej strany, ktorá nemá rozhodovaciu právomoc, je akceptovaná oboma stranami, je neutrálna a odborne pripravená na riešenie konfliktov.

Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, ktoré zapracovali mediáciu priamo do svojho právneho systému. Stalo sa tak prijatím Zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Zákon o mediácii bol výsledkom práce skupiny ľudí, ktorí myšlienku mediácie začali na Slovensku aktívne podporovať a presadzovať.

Mediácia je spôsob riešenia konfliktných situácii za asistencie tretej osoby - mediátora, ktorý má oproti iným spôsobom isté výhody. Je flexibilnejší, menej formálny, rýchlejší, menej nákladnejší a hlavne, presúva ťažisko rozhodovacej moci z iného subjektu na samotných účastníkov sporu, čím sa účastníci sporu stávajú priamo zodpovední za výsledok, ku ktorému sa mediáciou dospeje. Samozrejme, istou nevýhodou je, že donútiť k mediácii sa nedá. Účastníci sporu musia byť od počiatku minimálne prístupní k alternatíve skúsiť riešiť svoj problém touto cestou.

Mediácia je vlastne sprostredkovanie. Osoba mediátora slúži ako komunikačný most medzi sporiacimi sa stranami. Úlohou mediátora nie je spor medzi danými stranami rozhodnúť, mediátor má napomôcť vytvoriť a udržať počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikovať, pokúsiť sa vzájomne pochopiť a dosiahnuť prijateľnú dohodu pre oboch účastníkov, ktorá je výsledkom ich kreatívneho procesu. Mediátor teda neformuluje finálnu dohodu ako výsledok sporenia sa, mediátor pri využití svojich sociálno -psychologických znalostí a zručností umožňuje stranám, aby dokázali presne vyjadriť, v čom vidia svoj problém a aké riešenie by pre nich bolo prijateľné. Definitívnym výsledkom mediačného procesu by mala byť dohoda, ktorú vnímajú obe sporové strany pozitívne, t.j. ako svoju výhru.